|
|
|
Fázy projektu |
Opis aktivít a ich zdôvodnenie |
Použité metódy |
|
1. a) Bol si niekedy vysoko nad zemou, napr. v lietadle alebo na vysokej skale, na balkóne vysokého poschodového paneláka? Ako vtedy vyzeralo okolie? Skús povedať, ako vyzerá svet zhora. |
rozhovor |
|
b) Spomeň si, ako si sa vo výške cítil. |
|
|
c) Poznáš niekoho, kto sa každý deň ocitá vysoko nad zemou? Pomenuj tie povolania, v ktorých ľudia pozerajú na svet zhora. |
|
|
d) Môže podľa teba každý pracovať vo výškach? Mávajú ľudia z výšok závraty? |
|
EVOKÁCIA |
e) Čo by sa stalo, keby pilot mal strach z výšok? Ako by si vyriešil jeho situáciu? |
|
|
2. a) Pozri sa na fotografiu (Príloha A), ktorú urobil nadšený turista. Povedz, čo je na fotke vpravo, vľavo, hore, dole, vpredu, vzadu, blízko, ďaleko? |
pozorovanie obrázka |
|
b) Žirafa sa na svet pozerá zhora. Určite to má plno výhod, ale niekedy to nemusí byť iba dobré. Prečítame si jednu rozprávku, v ktorej hlavná postava po niečom veľmi túžila. |
motivačné rozprávanie |
|
c) Rozprávka M. Castrima Žira Žira ide do školy (Príloha B). |
hlasné čítanie textu |
|
|
|
|
|
|
|
3. Čo Vám napadne ako prvé po vypočutí si tejto rozprávky? Ako chcete v tejto chvíli okomentovať rozprávku? Páčila sa Vám? |
otázky na porozumenie textu |
|
a) Kto je Žira Žira? Ako to vieme? Nájdite tú časť textu, kde sa o tom hovorí. Prečo nemohla chodiť do školy? Kto sa postupne snažil žirafe pomôcť dostať sa do školy? Ako sa príbeh skončil? |
identifikácia |
|
b) Aké riešenia nachádzali oslovení architekti? Kto sú vlastne architekti? Čo je ich prácou? |
dedukcia |
|
c) Ak by oslovili teba ako architekta, ako by si Žire Žire pomohol? |
interpretácia a integrácia |
|
d) Môže v skutočnosti žirafa navštevovať školu? Potrebuje žirafa vzdelanie? Čím je táto rozprávka pre vás zaujímavá? |
hodnotenie |
|
4. a) Písomne zaznamenajte hlavný problém, kvôli ktorému nemohla žirafa chodiť do školy. |
|
UVEDOMOVANIE SI VÝZNAMU |
Dvere a strecha školy sú nízko, hlava žirafy je vysoko. |
riadený induktívny rozhovor |
|
Ako sú dvere a strecha školy?
Ako je hlava žirafy? |
|
|
b) Povedzte, ako najprv ŽŽ navštevovala školu. Kde mala hlavu? |
|
|
Najprv mala ŽŽ hlavu vonku.
Kde mala hlavu? |
|
|
c) Ako to potom Adriana vyriešila? |
|
|
Potom mala ŽŽ hlavu dnu.
Kde mala potom hlavu? |
|
|
5. Porovnávaj význam slov:
a) najprv – potom
Doplň tieto slová vhodne do vety podľa rozprávky:……. ŽŽ nemohla do školy chodiť, no ……. Adriana vymyslela skvelý plán. |
kognitívne lexikálno-morfologické cvičenie(porovnávanie) |
|
Aj ty sa ráno chystáš do školy. Povedz, ako to ráno u vás doma vyzerá. Pomôž si pri rozprávaní slovami najprv – potom. |
nácvik jednoduchej narácie |
|
b) vonku – dnu
Označ obrázok jedným z týchto slov podľa toho, kde má ŽŽ hlavu (Príloha C). |
kognitívne lexikálne cvičenie (rozlišovanie) |
|
6.a) Slová roztrieď podľa otázok, ktorými sa na ne môžeme pýtať.
|
kognitívne morfologické cvičenie(triedenie) |
|
najprv, dnu, vpravo, teraz, dobre, vľavo, často, dole, potom, smutne |
|
|
b) Ako sa ŽŽ darilo v škole? Nájdi odpoveď v rozprávke. Ako sa ŽŽ učila? Slovo zaraď do tabuľky.
Ako inak by sme to ešte mohli povedať? (dobre) |
kognitívne lexikálne cvičenie (porovnávanie) |
|
7. a) Graficky znázorni význam zvýraznených slov: |
|
|
stúpať nahor
klesať nadol |
syntakticko-štylizačné cvičenie |
|
b) Povedz, čo môže stúpať nahor.(Výchovný moment: Vždy pamätaj na tých, ktorí ti pomohli stúpať nahor.) |
|
|
c) Spoj čiarou slová s podobným významom:
hore
dole
ticho
hlasno |
|
|
potichu
nahor
nahlas
nadol |
|
|
|
POUČKA: Zapamätaj si:
Príslovky sú slová, ktorými vyjadrujeme, kde, kedy a ako sa niečo stalo. Pýtame sa na ne otázkami Kde? Kedy? Ako? |
kognitívne morfologické cvičenie (zovšeobecnenie) |
|
|
|
|
|
|
|
8. Označ vo vete príslovku:
Žira Žira má hlavu vysoko. Dvere školy sú nízko. Žira Žira sa smutne pozerala na deti. Učiteľ kráčal okolo. Dnes Žira Žira číta príbehy, zajtra sa začne učiť matematiku. Násobilku sa naučí rýchlo. |
aplikatívne morfologické cvičenie |
|
9. a) Vyslov slovo včera nahlas.
b) Pozoruj, ako sa v slovách mení výslovnosť hlásky v. včera – večer – najprv
c) Urč, ku ktorému slovnému druhu patria tieto slová.
d) Vymenuj 3 činnosti, ktoré si robil včera večer.
e) Ktoré z týchto slov môže byť aj podstatným menom? Uveď príklad na vetu s týmto slovom ako podstatným menom. |
aplikatívne výslovnostné cvičenie
aplikatívne morfologické cvičenie
aplikatívne morfologické cvičenie |
|
10.10. a) Doplň príslovky s opačným významom:
dole –
ďaleko –
rýchlo – |
lexikálno-štylizačné cvičenie |
REFLEXIA |
b) Porozmýšľaj a povedz, kedy sa zvykne hovoriť veta Hlavu hore! Pomôž si situáciami na obrázkoch (Príloha D). |
|
|
Ku ktorému obrázku sa hodí aj veta „Nezúfaj!“? |
|
|
11. Žira Žira si našla v škole dobrých kamarátov. Isto sa tam cítila dobre. |
|
|
a) Kedy sa ty cítiš dobre?
b) Čo potrebuješ mať okolo seba, aby si sa cítil dobre?
c) Pri kom sa cítiš dobre? Prečo? |
Fázy textotvorného procesu: motivácia |
|
12. a) Ako má podľa teba vyzerať škola, v ktorej je dobre? Uvažuj a zaznamenaj si postupne všetky svoje vylepšenia. Pomôž si tým, že budeš rozmýšľať najprv o týchto veciach:
Prostredie školy (vstup, chodby, triedy), okolie školy, učitelia, žiaci a iné. |
výber témy |
|
b) Pokús sa ako architekt pozrieť na budovu školy zhora a navrhnúť rozmiestnenie dôležitých častí školy. Nakresli plán, podľa ktorého by bolo možné takúto školu postaviť. |
invencia (metóda pojmová mapa) selekcia |
|
c) Priprav si písomne 5 bodov, pomocou ktorých sa ti bude ľahko predstavovať tvoj návrh. |
kompozícia (osnova) |
|
d) Podrobne opíš školu, v ktorej je dobre. |
štylizácia (metóda textové cvičenie) |
|
e) Prečítaj svoj text spolužiakovi. Popros ho, aby ti povedal, na čo si ešte pri opise školy zabudol. Pozorne si vypočuj jeho opis. |
úprava textu |
|
f) Predstav svoj návrh pred celou skupinou. |
publikácia |
|
|
|