Prečo sa stonožka volá stonožka, keď nemá sto nôh

Integrovaný vyučovací projekt

(integrácia jazykovej, slohovej a literárnej zložky)

Autor: Mgr. Katarína Vužňáková, PhD.

 
 Ročník: štvrtý
 Komunikačná téma: Prečo sa stonožka volá stonožka, keď nemá sto nôh
 Učivo: jazyk – práca so slovníkmi, slovotvorba, slová s preneseným významom.
komunikácia a sloh – vyhľadávanie informácií v odbornom texte a ich spracúvanie, opis.
literatúra – interpretácia ľudovej rozprávky so zameraním na estetické využívanie kompozít.
 Ciele:

 

 jazyk – Aktivizovať slovotvorné znalosti dieťaťa, uvedomovať si príčinný vzťah medzi slovami, porovnávať slovotvorný a lexikálny význam slov, uvedomovať si význam slov s preneseným významom, upevniť zručnosť práce so slovníkom.
  komunikácia a sloh – Stimulovať slovotvornú produkciu, rozšíriť a spresniť slovnú zásobu o slová s preneseným významom, tvoriť text s využitím opisného slohového postupu, rozvoj funkčnej gramotnosti prostredníctvom práce so slovníkmi a elektronickými zdrojmi.
  literatúra – Interpretovať ľudovú rozprávku o Lomidrevovi, pozorovať tvorenie a fungovanie kompozít v umeleckom texte.
Učebné pomôcky a didaktická technika:
literárny text, slovotvorný slovník, informačno-komunikačné technológie: obrázky, internet – elektronické slovníky
 
Metodický postup:
V projekte sa uplatňujú fázy rámca E – U – R (evokácia – uvedomovanie si významu – reflexia), ktoré sú graficky spracované v troch odlišných farebných poliach.
 
E Evokácia
U Uvedomovanie si významu
R Reflexia
 
Fázy projektu Opis aktivít a ich zdôvodnenie Použité metódy
1.
a) Videli ste už niekedy živú stonožku? Čo o nej viete? Ako vyzerá? Má naozaj sto nôh?
Motivačný rozhovor
b) Pozri sa na obrázok (príloha A) a spočítaj, koľko nôh má stonožka. pozorovanie obrázka (ilustračné využitie IKT)
c) Čo je to vlastne stonožka? Ako to zistíme?
d) Vyhľadajme slovo stonožka vo výkladovom slovníku (Krátky slovník slovenského jazyka – v knižnej podobe a na webovej stránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra) a zistime, čo je tu napísané. lexikografické cvičenie (informačné využitie IKT)
e) Prečo sa stonožka volá stonožka, keď nemá sto nôh? problémová úloha
EVOKÁCIA
2.
a) V slovenčine máme viac takýchto pozoruhodných, zvláštnych slov. Viete kto je to valibuk?		 rozvíjanie porozumenia čítanému textu
b) Poznáte rozprávku o valibukovi? rozhovor
c) Čo viete o P. Dobšinskom?  
d) Aká je to ľudová rozprávka?  
e) Prečítame si časť rozprávky od P. Dobšinského (príloha B), v ktorej sa nachádza niekoľko valibukov.
Pozorne počúvajte a snažte sa zapamätať si ich mená.		 hlasné čítanie textu
rozvíjanie aktívneho počúvania
otázky na porozumenie textu
3.
a) Aké postavy vystupovali v rozprávke? identifikácia
b) Prečo sa volali tak, ako sa volali? dedukcia
c) Ako asi vyzerali?
d) Čo mali všetky postavy spoločné?
e) Boli to pozitívne alebo negatívne postavy?
f) Nájdite v texte časť, v ktorej otec vyprevádzal Lomidreva do sveta. Prečítajte, čo mu hovoril.
UVEDOMOVANIE SI VÝZNAMU g) Ako sa Lomidrevo správal? Poslúchol otca?
h) Mohol sa Lomidrevo správať aj inak? interpretácia
i) Ktoré z týchto dvoch spôsobov správania sa považujete za správne a prečo?
j) Poznáte postavy s podobnými vlastnosťami z iných rozprávok? integrácia
k) Aj v minulosti, aj v súčasnosti vznikajú predstavy o rôznych silákoch, ktorí všetko dokážu a každého premôžu. Čo myslíte, prečo? rozhovor
jazykové cvičenia
4. 
a) Vyhľadajte slová valibuk a lomidrevo v slovotvornom slovníku (príloha D) a odpíšte ich slovotvorný význam. lexikografické cvičenie
b) Porovnajte, či sa to zhoduje s tým, čo sme sa dozvedeli v rozprávke. kognitívne lexikálne cvičenie (komparácia)
5.
a) Čo mohli postavy z rozprávok vykonať/robiť okrem toho, že lomili drevo, miesili železo a váľali vrchy? Zapíšte to.		 brainstorming
b) Vymyslite, ako by sa ináč mohli volať dané postavy. Využite spojenia, ktoré ste si zapísali. lexikálne (slovotvorné) cvičenie
c) Pozrime sa na to, ako jazykovedci zaznamenávajú takéto slová v slovotvornom slovníku. lexikografické cvičenie (analýza a syntéza)
d) Zahrajme sa na jazykovedcov a zapíšme vytvorené slová do vlastného slovotvorného slovníka (príloha C).  
riadený induktívny rozhovor
6.
a) Mohli by sme nazvať niekoho zo svojho okolia tiež lomidrevom, valibukom, kazisvetom? Stretli ste sa už niekedy s takýmto človekom?		 komparácia, aplikácia
b) Ako je to možné, keď nelomí drevo, neváľa buky, nekazí svet? generalizácia
c) Vysvetli, čo to znamená:
váľať buky –
kaziť svet –
mať sto nôh –		 lexikálnosémantické cvičenie
nácvik opisu
Fázy textotvorného procesu
7.
a) Zistili sme, že v slovenčine (v jazyku) máme slová, ktoré nehovoria celkom pravdu o veci, ktorú pomenúvajú. Vyberte jedno slovo zo slovotvorného slovníka (príloha D), ktoré vás zaujme, a napíšte ho.		 výber témy (názvu)
b) Porovnajte slovotvorný význam (hovorí nám Prečo sa niečo volá tak, ako sa volá? a nájdeme ho v slovotvornom slovníku) a lexikálny význam (nájdeme ho vo výkladovom slovníku a hovorí nám, čo slovo znamená) slova. Slovotvorný a lexikálny význam zapíšte. aplikatívne lexikálnosémantické cvičenie (komparácia údajov, informačné využitie IKT)
 
8.
a) Porozmýšľaj, koho by si mohol takto nazvať.		 invencia (pojmová mapa).

 
b) Prečítaj si body osnovy a pokús sa dokončiť vety a odpovedať na otázky. kompozícia (osnova)

 
   1. Poznám/videl som človeka /počul som o človeku, ktorého by som mohol nazvať…  
   2. Aké vysvetlenie tohto slova nájdeme v slovotvornom slovníku?  
   3. Čo v skutočnosti táto osoba robí?  
   4. Aké má táto osoba vlastnosti?  
   5. Ako vyzerá?  
   6. Keby som mu mohol vymyslieť meno ja, volal by sa…  
c) Napíš opis osoby, ktorú by sme mohli označiť menom, ktoré si vybral zo slovníka.. štylizácia

 
d) Prezentácia prác pred triedou. publikácia

 
Pozn.: V cvičení 1 sa realizuje medzipredmetová integrácia s prírodovedou. Súvisí s poznaním stonožky z hľadiska stavby jej tela, tvaru a pohybu v komparácii s jej pomenovaním. O medzipredmetovej integrácii s informatickou výchovou, resp. o integrácii s prierezovou témou mediálna výchova možno hovoriť aj vzhľadom na využívanie informačno-komunikačných technológií – obrázky, práca s elektronickými slovníkmi. V projekte (cvičenie 8 vo fáze reflexie) dochádza k medzizložkovej integrácii jazyka a slohu – využitie kompozít s preneseným významom a uvedomovanie si rozdielu medzi lexikálnym a slovotvorným významom slov v písomnej komunikácii; jazyka a literatúry (cvičenie 2 a 3 vo fáze evokácie) – uvedomovanie si fungovania a tvorenia kompozít v literárnom texte.
Príloha A
#
zdroj: internet
Príloha B
Lomidrevo
     Bola jedna žena, stará, ale svieža. Mala deväťdesiat rokov a nielenže preskočila nejeden jarček, ale ešte i porodila syna. A aká ona, taký syn – i veľký i mocný.
     „Ten raz bude stromy lámať,“ vraví mať pyšno.
     Otec prikývol a navrhol, aby ho volali Lomidrevom.
     Mať súhlasila a chlapca poctivo dennodenne pridájala. Chlapča mocnelo, rástlo, že keď ho rodičia uvideli v treťom roku vytrhávať zo zeme jedličky, nevedeli od údivu, kde sa podieť. V siedmom roku, keď chlapec skúšal vytrhávať zo zeme duby, prestala ho mať dojčiť. Lenže milý synček tak a tak, žeby ešte sedem rokov skúsila. Nevidelo sa jej to, no napokon prisľúbila.
     Po štrnástich rokoch mal chlapec takú silu, že tie najväčšie duby vytrhával zo zeme, akoby kmásal konope. Aj zo osem si potom vyhodil na plece a doniesol domov.
     „Mamo, mamo,“ vraví jedného dňa, „bojím sa, že ma tie duby vysilili. Keby ste ma ešte zo tri zimy chceli nadájať.“
     „Synku, synku,“ váhala mať, no napokon privolila.
     V sedemnástich rokoch už nemohol Lomidrevo vydržať doma. Rodičia mu nechceli kaziť vôľu, a tak súhlasili, aby si išiel obzrieť svet.
     „Choď zbohom,“ vraví mu otec, „dobre sa drž, no ľuďom nikdy neublíž!“
     Lomidrevo ide, ide, až natrafí na chlapa, čo vrchy váľa z jednej doliny do druhej. A aby Lomidrevo videl, čo je zač, hneď mu jeden capne do cesty.
     „Odnes ho preč!“ vraví mu Lomidrevo pokojne.
     Chlapík sa mu škerí do očí a vraví:
     „Odnesiem, ale iba ak si mocnejší než ja.“
     „To som!“
     Pochytili sa za pasy a Lomidrevo milého Valivrcha trepol o zem, akoby z voza zhodil sud vína. No nepohnevali sa. Jeden druhého objal, ako sa objímajú kamaráti, a keď Valivrch odpratal z cesty vrch, šli ďalej spolu.
     Idú, idú, až prídu k chlapíkovi, čo uprostred cesty miesi železo, akoby mal z neho napiecť chlieb.
     „Vystúp z cesty,“ povie mu Lomidrevo.
     „Takým ako vy sa nevystupujem,“ odsekol Miesiželezo, „iba ak by ste boli silnejší, než som ja.“
     „Poď za pasy,“ vraví mu Lomidrevo, a kým sa Miesiželezo spamätal, už aj ležal horeznačky na zemi. Trvalo dobrú hodinu, kým sa z nej pozbieral.
     Potom sa všetci traja vyobjímali vystískali a šli spolu ďalej.
(úryvok z knihy P. Dobšinského Slovenské rozprávky 2)
Príloha C
Slovotvorný slovník našej triedy
silák Prečo sa niekto volá tak? Aké slová boli na začiatku?
lomidrevo „ten, kto lomí drevo“ lomiť, drevo
miesiželezo „ten, kto miesi železo“ miesiť, železo
     
     
     
     
     
     
Príloha D
SLOVOTVORNÝ SLOVNÍK    #
(prílohu D si stiahnite kliknutím na ikonu identifikujúcu metasúbor *.pdf)